V správe spoločnosti Rystad Energy sa uvádza, že Blízky východ rýchlo smeruje k predbehnutiu Ázie a do roku 2025 sa stane druhým najväčším producentom zemného plynu na svete, hneď za Severnou Amerikou. Produkcia plynu v regióne vzrástla od roku 2020 približne o 15 %, čo odráža úsilie krajín regiónu lepšie využívať svoje zásoby plynu a zvyšovať export s cieľom uspokojiť rastúci globálny dopyt.

Silný rast produkcie a exportu do roku 2035

Krajiny Blízkeho východu v súčasnosti produkujú približne 70 miliárd kubických stôp plynu denne (Bcfd) a očakáva sa, že toto číslo sa do roku 2030 zvýši o 30 % a do roku 2035 o 34 %, a to vďaka rozsiahlym projektom v Saudskej Arábii, Iráne, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Spoločnosť Rystad predpokladá, že región do roku 2030 pridá ďalších 20 miliárd kubických stôp denne, čo zodpovedá polovici súčasného dopytu po plyne v Európe.

Tento scenár predpokladá, že ceny ropy Brent sa stabilizujú na úrovni 70 dolárov za barel a ceny plynu viazaného na ropu zostanú medzi 7 a 9 dolármi za milión britských tepelných jednotiek (MMBtu). Ak ceny klesnú pod 6 dolárov, nové projekty sa môžu oneskoriť a predpokladaný rast by mohol klesnúť pod 20 %.

Exportný boom a cieľ stať sa globálnym energetickým centrom

S rozširujúcou sa produkciou sa región pripravuje na zvýšenie exportu plynu o 10 miliárd kubických stôp denne do roku 2030, čím posilní svoju pozíciu kľúčového dodávateľa na európske a ázijské trhy. Údaje ukazujú stabilný ročný rast produkcie o 6 %, čím sa do konca desaťročia celková produkcia zvýši na 90 miliárd kubických stôp denne.

Polovica očakávaného nárastu produkcie má uspokojiť rastúci domáci dopyt, najmä z priemyselného sektora, zatiaľ čo druhá polovica je určená na export v rámci dlhodobých zmlúv, čím sa posilní strategická úloha regiónu ako spoľahlivého energetického centra.

Nízkonákladové projekty poháňajúce rast

Veľká časť tohto boomu sa opiera o projekty schopné produkovať plyn za cenu nižšiu ako 5 dolárov za tisíc kubických stôp, vďaka čomu sú odolné voči cenovým výkyvom. Katar, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia vedú túto vlnu rastu. Katar rozširuje svoje Severné pole s cieľom zvýšiť svoju výrobnú kapacitu LNG o 80 %, zo 77 na 142 miliónov ton ročne (Mtpa) do konca desaťročia, s výrobnými nákladmi pod 6 dolárov za MMBtu.

Hoci by ceny klesli pod túto úroveň predstavovali výzvu pre investície, nízke výrobné náklady projektov na Blízkom východe ich chránia pred výrazným spomalením a umožňujú pokračovanie rastu aj v prostredí nízkych cien.

Masívne investície do roku 2028

Do roku 2028 sa očakáva, že región pridá 60 miliónov ton novej kapacity ročne – približne 40 % prognózy globálneho rastu (150 miliónov ton ročne). Prevažná časť bude pochádzať z Kataru, ktorý pridá 48 miliónov ton ročne prostredníctvom projektov North Field East a South. Spojené arabské emiráty prispejú 10 miliónmi ton ročne prostredníctvom projektu Ruwais LNG, zatiaľ čo spoločnosť TotalEnergies pridá jeden milión ton z projektu Marsa LNG v Ománe. Investície do týchto projektov by mali presiahnuť 50 miliárd dolárov.

Irán a Katar vedú v produkcii... Ale do roku 2030 dôjde k posunu vo vedení

V súčasnosti vedie v regióne Irán s produkciou 25 miliárd kubických stôp denne, nasleduje Katar so 16 miliardami a Saudská Arábia s 8 miliardami. Napriek západným sankciám sa očakáva, že produkcia Iránu do konca desaťročia vzrastie iba o 6 % na približne 26 miliárd kubických stôp denne, a to kvôli závislosti od ložiska South Pars, ktoré nedávno čelilo čiastočnému odstaveniu po izraelskom útoku.

Naproti tomu sa očakáva, že Katar vzrastie o takmer 50 % a dosiahne 24 miliárd kubických stôp denne, a to vďaka rozšíreniu ložísk North Field. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty pridajú približne 3 miliardy kubických stôp, zatiaľ čo Izrael zvýši svoju produkciu o 1,5 miliardy prostredníctvom rozšírenia polí Leviathan a Tamar. Katar pravdepodobne začiatkom 30. rokov 21. storočia predbehne v produkcii Irán.

Dlhodobé ázijské zmluvy posilňujú pozíciu Perzského zálivu

Údaje ukazujú, že mnohé nové dlhodobé zmluvy o dodávkach LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov sú zamerané predovšetkým na ázijské a európske trhy so silným zameraním na Áziu. Kúpne a predajné zmluvy v rokoch 2027 až 2030 predstavujú približne 21 miliónov ton ročne, pričom kľúčovými kupujúcimi sa stávajú veľké čínske firmy a globálne energetické spoločnosti.

Väčšina amerických akciových indexov počas utorkového obchodovania vzrástla po zverejnení údajov o inflácii, ktoré zodpovedali očakávaniam trhu.

Údaje zverejnené dnes americkým ministerstvom práce ukázali, že index spotrebiteľských cien (CPI) v júni medziročne vzrástol o 2,7 %, čo je v súlade s očakávaniami, zatiaľ čo index jadrovej inflácie – ktorý nezahŕňa ceny potravín a energií – zaznamenal mesačný nárast o 0,2 %, čo bolo menej, ako sa očakávalo.

Po zverejnení údajov prezident Donald Trump vyhlásil, že Federálny rezervný systém by mal znížiť úrokové sadzby a obnovil svoju kritiku a útoky na predsedu Fedu Jeromea Powella.

Pokiaľ ide o obchodovanie, priemyselný index Dow Jones klesol k 16:45 GMT o 0,5 % (čo zodpovedá 32 bodom) na 44 228 bodov, zatiaľ čo širší index S&P 500 vzrástol o 0,1 % (čo zodpovedá 3 bodom) na 6 272 bodov a kompozitný index Nasdaq sa zvýšil o 0,7 % (čo zodpovedá 149 bodom) na 20 722 bodov.

Ceny paládia počas utorkového obchodovania vzrástli a pokračovali v rastúcich ziskoch, keďže trhy sledovali vývoj obchodu medzi Spojenými štátmi a ďalšími krajinami.

Americký prezident Donald Trump oznámil hrozbu zavedenia sekundárnych ciel na ruský export vo výške 100 % do 50 dní, ak sa nedosiahne dohoda o urovnaní konfliktu s Ukrajinou.

V utorkovej správe analytici z ING Bank uviedli: „Ak Trump podnikne kroky a navrhované sankcie budú zavedené, radikálne to zmení najmä vyhliadky trhu s ropou.“

Poukázali na to, že „Čína, India a Turecko sú najväčšími kupcami ruskej ropy. Budú musieť vyvážiť výhody nákupu zľavnenej ruskej ropy s nákladmi na svoj export do Spojených štátov.“

Trump v pondelok oznámil aj dodávky nových zbraní na Ukrajinu a v sobotu vyhlásil, že od 1. augusta zavedie 30 % clo na väčšinu dovozu z Európskej únie a Mexika, čím pridal podobné hrozby aj pre ďalšie krajiny.

Clá zvyšujú riziko spomalenia globálneho hospodárskeho rastu, čo by mohlo znížiť dopyt po palivách a znížiť ceny ropy.

V súvisiacej súvislosti je Rusko jedným z najväčších vývozcov kovov, najmä paládia. Preto by akékoľvek obmedzenie exportu Moskvy podporilo ceny.

Údaje zverejnené v utorok ukázali, že čínska ekonomika sa v druhom štvrťroku spomalila, keďže trhy sa pripravujú na slabšiu druhú polovicu roka v dôsledku klesajúceho exportu, klesajúcich cien a pretrvávajúcej slabej spotrebiteľskej dôvery.

Tony Sycamore, analytik spoločnosti IG, povedal: „Hospodársky rast Číny prekonal očakávania, a to najmä vďaka silnej fiškálnej podpore a zrýchlenej produkcii a vývozu pred zavedením amerických ciel.“

Na druhej strane, index amerického dolára vzrástol k 16:28 GMT o 0,5 % na 98,5 bodu, pričom dosiahol maximum 98,5 bodu a minimum 97,9 bodu.

Pokiaľ ide o obchodovanie, futures kontrakty na paládium s dodaním v septembri vzrástli o 0,4 % na 1 246 dolárov za uncu o 16:29 GMT.

Ceny bitcoinu v utorok klesli v dôsledku realizácie ziskov, čím sa toto digitálne aktívum vrátilo z historického maxima nad 123 000 dolárov, ktoré bolo zaznamenané včera.

Toto prichádza v čase, keď sa trhy pripravujú na kľúčový týždeň legislatívnej aktivity v americkom krypto sektore, pričom v Kongrese bude hlasovať o niekoľkých dôležitých návrhoch zákonov.

Cena kryptomeny sa po víťazstve amerického prezidenta Donalda Trumpa vo voľbách medziročne viac ako zdvojnásobila.

Trump je všeobecne známy svojím priaznivým postojom k digitálnym aktívam. O Bitcoine hovoril už predtým počas svojej kampane a jeho rodina spustila vlastný krypto projekt a token, čo vyvolalo etické diskusie o jeho dôsledkoch.

Dan Coatsworth, investičný analytik spoločnosti AJ Bell, povedal: „Donald Trump hovoril o tom, že z Ameriky urobí kryptomenové hlavné mesto sveta, a teraz trh dúfa, že sa tieto slová stanú skutočnosťou.“

Dodal: „Nedávny vývoj cien Bitcoinu naznačuje, že obchodníci očakávajú od tohto „krypto týždňa“ niečo veľké, pričom token vzrástol za päť dní o takmer 10 %. Odráža to vlnu FOMO – opakujúci sa vzorec vždy, keď Bitcoin dominuje titulkom.“

Pokračoval: „Nadšenci kryptomien sú presvedčení, že toto je budúcnosť financií. Hoci investori, vlády a korporácie silne podporujú situáciu, situácia zostáva neistá a existuje viac otázok ako odpovedí.“

Čo je „Týždeň kryptomien“ v USA?

Kongres bude tento týždeň hlasovať o niekoľkých kľúčových legislatívnych návrhoch, ktoré by mohli formovať budúcnosť digitálnych aktív v USA. Podľa A. J. Bella medzi hlavné návrhy zákonov patria:

1. Zákon o jasnosti

Celý názov: Zákon o jasnosti trhu s digitálnymi aktívami

Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť jasný regulačný rámec pre digitálne aktíva vrátane kryptomien.

2. Zákon o génioch

Celý názov: Zákon o usmerneniach a inováciách v oblasti stablecoinov v USA

Tento návrh zákona by vytvoril prvý federálny regulačný rámec pre stablecoiny – digitálne meny viazané na tradičné meny, ako je americký dolár.

Senát schválil návrh zákona minulý mesiac, čo predstavuje významný krok vpred v regulácii digitálnych aktív. Teraz čaká na schválenie Snemovňou reprezentantov a zástancovia kryptomien dúfajú v rýchle schválenie.

Tento zákon je významný, pretože by umožnil súkromným spoločnostiam vydávať stablecoiny. Amazon aj Walmart prejavili záujem stať sa skorými emitentmi.

3. Zákon o CBDC

Celý názov: Zákon o digitálnej mene centrálnej banky proti dohľadu

Tento návrh zákona sa snaží zakázať Federálnemu rezervnému systému vydávať digitálnu menu centrálnej banky (CBDC) uprostred obáv, že by sa mohla stať nástrojom vládneho dohľadu.

K 14:14 GMT klesol Bitcoin na CoinMarketCap o 3,2 % a obchodoval sa za 118 000 dolárov.